Kežmarok/Bratislava
30. mája (TASR) - Bol priekopníkom v oblasti rádiológie, ktorý
predbehol svoju dobu. Vojtech Alexander ukázal veľkú odvahu, keď sa sám
pustil na úplne neprebádané pole a to v prostredí malého slovenského
mesta bez podpory veľkej univerzity a akademickej obce.
Od narodenia najvýznamnejšieho slovenského röntgenológa a priekopníka
rádiológie v Uhorsku, profesora Vojtecha Alexandra uplynie v pondelok
30. mája 165 rokov.
Narodil sa 30. mája 1857 v Kežmarku, kde chodil na základnú školu a
študoval na lýceu. Po maturite sa Vojtech Alexander prihlásil na
Lekársku fakultu v Budapešti, ktorú ukončil v roku 1881. Krátky čas
pôsobil na fakulte patologickej anatómie v Budapešti, avšak hlas rodného
kraja ho priviedol naspäť do Kežmarku, kde si otvoril súkromnú lekársku
prax.
"Jeho príbeh ako zakladateľa rádiológie sa začal v roku 1896, keď
Wilhelm Conrad Röntgen uverejnil vedecké práce o jeho objave X lúčov.
Profesor Alexander odcestoval do nemeckého Würtzburgu, aby sa osobne
stretol s Röntgenom a zoznámil sa s jeho novým vynálezom a prístrojom," priblížil pre TASR rádiológ Martin Skubák.
Po stretnutí sa Alexander snažil presvedčiť lekárov i verejnosť o
nutnosti zakúpenia röntgenového prístroja, čo sa mu v roku 1897 aj
podarilo. Spolok Spišských lekárov a lekárnikov dal súhlas na uvoľnenie
finančných prostriedkov vo výške 827 mariek na zakúpenie röntgenového
prístroja, ktorý bol v tej dobe prvý a jediný na Slovensku.
Prístroj bol veľmi jednoduchý, skladal sa z kovového stolíka,
akumulátora a na vrchu bol induktor. Alexander najprv snímkoval kvety a
mušle, neskôr drobné zvieratá a ich zárodky. "Svoje bádanie postupne
rozširoval a 6. januára 1898 osnímkoval pravú ruku svojmu priateľovi.
Neskôr sa začal zaoberať snímkovaním pľúc, najmä sa zameral na pľúcnu
formu tuberkulózy," vysvetlil ďalej Skubák, ktorý roky pôsobil ako
primár a odborný garant rádiológie v bratislavskej Univerzitnej
nemocnici s poliklinikou Milosrdní bratia.
Následne sa Vojtech Alexander začal zaujímať o röntgenologický obraz
skeletu dieťaťa. Vyhotovil sériu snímok vývoja ľudského plodu. Raz
mesačne sledoval embryologický vývoj svojho najmladšieho syna Imricha. "Žiaľ,
v tej dobe nemal vedomosť o škodlivosti X lúčov na vývoj ľudského
plodu. U chlapca vplyvom X lúčov došlo k poškodeniu mozgu a do konca
jeho života ho sprevádzali duševné poruchy," povedal Martin Skubák.
Neskôr zhotovil Vojtech Alexander prvú plastickú snímku ruky, čím
položil základy plastickej röntgenológie. V roku 1907 sa stal prednostom
v Centrálnom röntgenologickom laboratóriu na Lekárskej fakulte v
Budapešti, kde bol v roku 1909 habilitovaný na docenta röntgenológie.
Zároveň na Lekárskej fakulte v Budapešti založil 1. katedru
röntgenológie.
V roku 1914 bol profesorským zborom budapeštianskej univerzity zvolený
za profesora v odbore röntgenológie a rádiológie. Postupne sa objavovali
u Vojtecha Alexandra známky radiačného poškodenia na prstoch horných
končatín. Začal chorľavieť, pociťoval silnú únavu, bolesti hlavy i
svalstva končatín a mal zvýšenú telesnú teplotu. Zomrel náhle 15.
januára 1916 na zlyhanie srdca. Pochovaný je v Kežmarku na historickom
cintoríne.
Od prvých röntgenových snímok vyhotovených na sklenených platniach
pokrytých fluorescenčnou látkou, ktoré trvalo aj niekoľko minút po
súčasné najmodernejšie CT prístroje, ktoré dokážu vyhotoviť priestorový
obraz celého ľudského tela za desiatky sekúnd prešla táto metóda dlhú
cestu.
"Rádiológia sa takto spred sto rokmi z neznámeho medicínskeho odboru
pomerne krátkym a intenzívnym vývojom stala jednou z najdôležitejším
lekárskych špecializácií. Bez nej sa moderná medicína nedokáže zaobísť a
je súčasťou každodennej lekárskej rutiny. Za to všetko vďačíme množstvu
vedcov, lekárov a inžinierov, ktorí investovali svoju energiu do snahy
posunúť medicínu vpred a profesorovi Alexandrovi patrí medzi nimi
významné miesto," zdôraznil pre TASR Martin Skubák.
0